top of page

BOHOVIA

ZEUS

 

PodÄŸa grĂ©ckej mytolĂłgie bol krĂĄÄŸom bohov, vlĂĄdcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, ĆĄtĂĄtu a rodiny. Bol vlĂĄdca bohov a ÄŸudĂ­, darca ĆŸivota a ÄŸudskĂœch osudov, ochranca zĂĄkonov a poriadku.

PoseIDÓN

 

Jedno z najstarĆĄĂ­ch boĆŸstiev GrĂ©cka, ktorĂ©ho meno sa objavuje uĆŸ na tabuÄŸkĂĄch z minojskĂ©ho palĂĄca v Knosse. PĂŽvodne bol jednĂœm z najvyĆĄĆĄĂ­ch muĆŸskĂœch boĆŸstiev, uctievanĂœm v juĆŸnĂœch ostrovnĂœch oblastiach, predovĆĄetkĂœm medzi IĂłnmi. Jeho meno značí manĆŸel Zeme, alebo PĂĄn. NeskĂŽr boli jeho prĂĄvomoci obmedzenĂ© na vlĂĄdu nad morami a vodnĂœm ĆŸivlom, ale tieĆŸ naprĂ­klad nad zemetrasenĂ­m a koƈmi.

HÁDES

Je v grĂ©ckej mytolĂłgii boh podsvetia. Je najstarĆĄĂ­m synom Titana Krona a jeho manĆŸelky Rhey.HĂĄdes uniesol do podsvetia Persefonu, vzal si ju za manĆŸelku, urobil z nej spoluvlĂĄdkyƈu v rĂ­ĆĄi mƕtvych a mal sƈou dcĂ©ru Erinyu

HÉRA

Je to bohyƈa, ktorĂĄ ochraƈuje rodinu, rodiace ĆŸeny a deti. Je manĆŸelkou a sestrou boha Dia a dcĂ©rou Titana Krona. Je totoĆŸnĂĄ s rĂ­mskou bohyƈou Juno. Je to patrĂłnka manĆŸelstva a pĂŽrodu .

 

ATÉNA

Bola starogrĂ©cka bohyƈa mĂșdrosti, odvahy, inĆĄpirĂĄcie, prĂĄva a spravodlivosti, stratĂ©gie, spravodlivej vojny, umenia, remesiel a zručnosti. Etruskovia si ju spĂĄjali s ich bohyƈou Menrvou a neskĂŽr Rimania s Minervou.

ARTEMIDA (ARTEMIS)

Je starogrĂ©cka dcĂ©ra bohyne LĂ©to (LatĂłny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha ApolĂłna (Foiba).

PodÄŸa povesti ju matka porodila na ostrove Ortygia deƈ pred ApolĂłnovĂœm narodenĂ­m. Artemis je bohyƈa lovu. Preto je často zobrazovanĂĄ s lukom. Ďalej je ochrankyƈou lesov a divej zveri a bohyƈa mesiaca.Jej symbolmi sĂș cĂ©der a laƈ.

HERM (HERMÉS)

Syn Dia a plejĂĄdy Maie, je v starogrĂ©ckej mytolĂłgii okrĂ­dlenĂœ posol bohov.

V starorĂ­mskej mytolĂłgii bol stotoĆŸĆˆovanĂœ s bohom MerkĂșrom.

AFRODITA

doslova „tĂĄ, ktorĂĄ povstala z morskej peny (ጀφρός)") je grĂ©cka bohyƈa lĂĄsky a krĂĄsy. Jej latinskĂ© meno je VenuĆĄa.

ÁRES

u Rimanov mu zodpovedĂĄ Mars, je starogrĂ©cky boh vojny a vojnovĂ©ho vraĆŸdenia. Syn Dia a HĂ©ry. Podporoval TrĂłju a bojoval s Heraklom. Bol vĆĄeobecne nenĂĄvidenĂœ, haĆĄterivĂœ, krutĂœ a bol ruĆĄiteÄŸom zĂĄkona a poriadku. Zeus ho neznĂĄĆĄal pre jeho krvilačnosĆ„. ObÄŸuboval bitky a zabĂ­janie. VznĂĄĆĄal sa medzi bojovnĂ­kmi v ĆŸiaracej zbroji s prilbicou a veÄŸkĂœm ĆĄtĂ­tom a rozsieval skazu.

APOLÓN

je boh starogrĂ©ckej aj starorĂ­mskej mytolĂłgie, syn Dia a LĂ©to a dvojča bohyne Artemis, otec AsklĂ©pia a Orfea. V neskorĆĄom obdobĂ­ bol stotoĆŸnenĂœ aj s HĂ©liom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotoĆŸnenĂĄ s bohyƈou Mesiaca SelĂ©nou. Meno tohto boha v etruskej mytolĂłgii znie Aplu.

DIONÝZOS

 po grĂ©cky Dionysos/inĂœ prepis DionĂœsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrĂ©cky a starorĂ­msky boh vĂ­na, vinohradnĂ­ctva, Ășrody, plodnosti a zĂĄbavy. Syn Dia a dcĂ©ry krĂĄÄŸa Kadma Semely (vnučka Area a Afrodity). KaĆŸdĂœ rok sa na jeho počesĆ„ konali v AtĂ©nach slĂĄvnosti DionĂœzie.

HEFAISTOS

je starogrĂ©cky boh kováčskeho remesla, ohƈa a zbrojĂĄr bohov. V starorĂ­mskej mytolĂłgii mu pribliĆŸne zodpovedĂĄ VulkĂĄn (lat. Vulcanus).

Bol synom Dia a HĂ©ry. KrĂ­val. Na jeho počesĆ„ sa v GrĂ©cku pravidelne usporadĂșvali okĂĄzalĂ© slĂĄvnosti.

ÍRIS

je v grĂ©ckej mytolĂłgii bohyƈa dĂșhy. Bola to dcĂ©ra boha menom Thaumas a Ókeanidy Elektry, sestra HarpyĂ­ a posolkyƈa (najmĂ€) Dia a HĂ©ry. ZobrazovanĂĄ bola s krĂ­dlami, s hlĂĄsateÄŸskou berlou a s dĆŸbĂĄnom, oblečenĂœ mala trblietavĂœ zĂĄvoj.

GAIA

je v gréckej mytológii personifikåcia Matky Zeme, je to bohyƈa Matka, ktorå vstala z Chaosu a porodila najskÎr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.

ModernĂĄ mytolĂłgia aj niektorĂ­ vedci operujĂș s tzv. teĂłriou Gaii, ktorĂĄ chĂĄpe planĂ©tu Zem a jej biosfĂ©ru ako Gaiu, jedinĂœ ucelenĂœ superorganizmus regulujĂșci podmienky svojej vlastnej existencie.

HYPNOS

bol starogrécky boh spånku a såm spånok, syn bohyne noci Nykty a boha podsvetia Tartara. Bol bratom boha smrti Thanata a bohyne podsvetnej rieky Léty. Mal troch synov:

  • Morfea, ktorĂœ vedel na seba vziaĆ„ podobu a hlas hociktorĂ©ho človeka

  • Fobetora, čiĆŸe Ikela, ktorĂœ sa zjavoval vo zvieracej podobe,

  • Fantasa, ktorĂœ sa premieƈal na najrozličnejĆĄie fantastickĂ© veci.

So svojou matkou prichĂĄdzal kaĆŸdĂș noc na svet, putoval potichu po zemi aj po mori a zosielal na vĆĄetko ĆŸivĂ© spĂĄnok, ktorĂœ zbavoval Ăștrap a starostĂ­, ÄŸuďom navyĆĄe zosielal sny. Hypnos ĆŸil pri ďalekom Okeane alebo v podsvetĂ­ a slĂșĆŸil bohu HĂĄdovi; podÄŸa inĂœch predstĂĄv bĂœval na ďalekom severe v krajine Kimmeriov v tmavej jaskyni obklopenĂœ snami.

© 2015 Olympania

bottom of page